Ako
je uvedené už v záhlaví, náš
klub nesie meno IPON JUDO
CLUB BRATISLAVA. Vznik sa oficiálne (pod týmto názvom) datuje od roku 1997 (28.5.),
ale skutočná činnosť klubu spadá do roku 1993, kedy náš klub naozaj fyzicky
vznikol (pracovali sme pod názvom iného klubu). Teraz nosíme meno IPON JUDO
CLUB BRATISLAVA a patríme do zoskupeniaKarloveského športového klubu.Myšlienku o trénovaní som nosila dlho v hlave, až moja dlhodobejšia nečinnosť-nezamestnanosť spôsobila, že myšlienka sa nakoniec stalo skutočnosťou.
Vznikli sme na veľmi mladom bratislavskom sídlisku (Dlhé Diely – Karlova Ves), malo to za následok obrovský záujem detí, ktoré tu v tej dobe nemali prakticky žiadne možnosti na akúkoľvek telesnú kultúru.
Začiatkom roku 1993 som navštívila riaditeľa ZŠ Majerníkova 60 na Dlhých Dieloch (vtedy jedinej ZŠ, o mesiac neskôr – teda v októbri sa otvárala druhá, ktorá dnes nesie meno A. Dubčeka) a požiadala som ho o pomoc pri otváraní krúžku s názvom JUDO. Keďže celé sídlisko ako aj škola bola úplne nová a všetko sa vlastne ešte len utváralo a formovalo, aj prvé dni v tejto škole boli také „spoločné“, vlastne sa otvárala druhá ZŠ a preto boli potrebné stretnutia rodičov a pedagógov, ktorí im vysvetľovali, prečo majú deti prehlásiť do druhej ZŠ. Na Majerníkovej bolo v tom čase otvorených 17 prvých tried a škola nebola schopná kapacitne zvládnuť tento problém. Pri jednom takomto stretnutí, ktorého som sa ako rodič zúčastnila (moje dieťa práve prechádzalo z Majerníkovej do novo otvorenej školy), som oslovila všetkých prítomných rodičov s ponukou trénovať judo. Záujem bol fantastický. Po ústretovom návrhu riaditeľa školy, pretože v tom čase na Dlhých Dieloch neexistovala žiadna telocvičňa a ani žiadny priestor, kde by sa dalo trénovať, sme svoj „stan“ rozložili na medziposchodí školy na betónovom povrchu. Tu sme zložili naše špeciálne tatami a začali trénovať.
Hneď od vzniku bol počet detí v klube vysoký (cca 70 detí), ale ako to už býva s deťmi, záujem poklesol hneď ako zistili, že treba cvičiť – trénovať. Ostali len skutoční športovci. Vlastne všetky deti, ktoré sa prihlásili v tej dobe do klubu, boli ročníky 1983-1986, čo znamená že to boli prváci až tretiaci.
Prvý rok sme trénovali na spomínanej škole na tvrdom betónovom povrchu, ale šťastní že máme kde trénovať. O rok na to sa otvorila vo vedľajšej škole telocvičňa a p. riaditeľ bol nášmu nápadu trvalo tu uskladniť tatami veľmi naklonený. Škola mala dve telocvične – jednu veľkú a druhú ( v ktorej sme boli my) malú so zrkadlami. Tu sme si rozložili žinenky a upevnili po obvode tak, aby sa neposúvali. Takto sme trénovali dva roky. Boli to naše krásne začiatky a krásne výsledky, ktoré sme za vynaloženú iniciatívu získali. Po nedobrovoľnom odchode zo spomínanej školy sme sa presťahovali na Gymnázium L. Sáru, kde trénujeme dodnes. Pred 4-mi rokmi sa nám podaril husársky kúsok – otvorila som spolu s vtedajšou kolegyňou Zuzkou ďalšie tréningové miesto a to na ZŠ Ružová dolina v srdci mesta Bratislava. Tu už začiatky neboli také ľahké a i v súčasnosti ešte stále bojujem o zvýšenie počtu trénovaných detí. Záujem o športovanie v tejto lokalite je skutočne veľmi malý.
Vytvoriť dve tréningové miesta pre judo nie je až taká maličkosť ako sa možno na prvý pohľad zdá, pretože judo je šport, kde je potrebné k trénovaniu špeciálny povrch a to je tatami, bez ktorého nie je možné trénovať. My sme nedostatok žinenky riešili gymnastickými pásmi, na ktorých vlastne trénujeme i v súčasnosti – musím však povedať, že ide o vyradené, potrhané pásy, ktoré sú vo veľmi nevyhovujúcom stave. Napriek tomu deti z Ružovej doliny, ktoré súťažia v kategóriách od mini až po mladších žiakov, dosahujú krásne výsledky. (dnes – r. 2003 – táto skutočnosť už nie je pravdivá, toto miesto sme opustili pre mimoriadne nízky počet trénujúcich detí a premiestnili sme sa so zvyškom do Sokolovne na Sokolskej ulici. Zo spomínanej školy ostal v našom klube trénovať len Richard Kogler – veľký talent )
Od budúceho školského roku (2003-2004) by sme mali otvoriť judo v Petržalke a možno, že sa vrátime aj do Ružinova.
Momentálne máme v klube cca 30 detí. Združujeme deti od tých najmenších zatiaľ až do juniorského veku – tí však už zápasia aj za ženy a mužov. To znamená že v našom klube trénujú deti 5- ročné ale aj 17-ročné. Tí najstarší sú vlastne spolu so mnou zakladateľmi klubu. Trénujem aj deti, ktoré sa nemajú záujem zúčastňovať pretekárskeho diania, avšak aj pre nich sú dvere u nás otvorené. Pretože judo je skutočne veľmi všestranný šport, kde sa deti naučia dokonalosti predovšetkým v oblasti gymnastiky, akrobacie, kondičnej prípravy, obratnosti, mrštnosti, šikovnosti, sebaovládaniu, sebadisciplinovanosti, sebadôvery – a ďalších atribútov – je tento šport vskutku pre široké vrstvy detí či už pre pretekársku činnosť alebo len pravidelné trénovanie fyzickej schránky tela.
Keďže výsledky sa nerodia ľahko, som veľmi dôsledná v príprave. Deťom sa snažím maximálne venovať, čoho dôkazom sú aj výsledky, ktoré sa nám podarilo spoločnými silami dosiahnuť.
Ako som spomínala, súťažíme vo všetkých vekových kategóriách to sú: mini, mladší, starší, dorastenci, juniori a to všetko aj chlapci aj dievčatá a to všetko aj jednotlivci aj družstvá. Od roku 2002 sa zúčastňujeme aj kategórie muži a ženy – aj keď len ako ostaršený juniori-ky, čo znamená, že ešte podľa veku nie sú pretekármi v tejto kategórii. Od roku 2002 súťažíme aj v Slovenskej národnej lige dorastencov a v Slovenskej národnej lige junioriek.
V každej zo spomínaných kategórii, máme svoje „želiezka v ohni“, ako sa hovorí.